STRES! Je stres skutočne náš nepriateľ?

fashion-person-woman-hand.jpg stres

Doteraz sa pamätám, ako sme sa o strese učili na lekárskej fakulte. Stres je nešpecifická reakcia, ktorou sa organizmus bráni narušeniu homeostázy ako základného predpokladu adaptácie na vonkajšie prostredie. Ale ako toto pretlmočiť do ľudskej reči? A týka sa nás to vôbec?

Predstavte si...

Skúsim Vám opísať tri situácie.

Takže – predstavte si pračloveka, ktorý stretne mamuta. Čo sa začne diať? Jeho organizmus sa začne pripravovať na dve možné varianty – útek alebo útok. Srdce začne pumpovať rýchlejšie, aby mohol utekať alebo bojovať. Rozšíria sa zreničky, aby lepšie videl. Začnú sa prekrvovať svaly, aby boli pripravené na akciu a naopak sa zmenší prekrvenie vnútorných orgánov, ktoré na akciu vôbec nepotrebuje (tráviaci a reprodukčný systém).

A teraz si predstavte – idete na diaľnici a vodič pred vami spraví autom „myšičku“. Srdce začne pumpovať rýchlejšie, zvýši sa vám tlak, zreničky sa rozširujú, prekrvia sa svaly na ruke, keby bolo treba použiť päsť.... nepripadá vám tá reakcia povedomá?

A ďalšia situácia - ste vo fitku. Začínate cvičiť, zvyšuje sa krvný tlak, ste nabudený, chcete podať výkon, srdce pumpuje rýchlejšie, zreničky sa rozširujú, svaly sa prekrvujú.....

Čo majú tieto situácie spoločné? V každom z týchto prípadov sa jedná o stresovú reakciu. Z toho vyplýva, že stres nie je vždy zlý. Vďaka stresu naši predkovia prežili. Vďaka stresu sa vieme nabudiť k lepším výkonom. Problém stresu je v niečom inom. Stresovú reakciu v dnešnej dobe naše telo zažíva nadmerne. Stresová reakcia sa totiž nespúšťa iba v prípade reálneho ohrozenia, ale aj ohrozenia, ktoré je iba v našej mysli. Naše telo jednoducho nevie odlíšiť, či je hrozba reálna alebo ju naša myseľ iba vykonštruovala. A ak je aj hrozba reálna, dnes sa väčšina stresových situácií rieši bez fyzického nasadenia, teda reakcia na stres je veľakrát neúčelná.

Čo sa s naším telom pri strese deje?

  • Krv sa privádza k orgánom, ktoré umožňujú útok (ak je stresujúci podnet malý alebo ho dobre poznáme) alebo útek(ak je stresujúci podnet veľký, dobre ho nepoznáme alebo ho vnímame ako nebezpečený). Dobre zásobené sú teda svaly, mozog a srdce. Zúžia sa cievy vedúce k tráviacim a k reprodukčným orgánom, pretože tieto telo jednoducho v čase stresu nepotrebuje. Keď sa to deje príliš často, znížené prekrvenie sliznice v gastrointestinálnom (tráviacom) trakte môže viesť k tvorbe stresového žalúdočného vredu.
  • V strese dýchame rýchlo a plytko, výsledkom je ďalšie dráždenie sympatického nervového systému, zvyšujúce frekvenciu srdca.
  • Aktivuje sa hypofýzo - adrenokortikálny systém s prednosťou produkcie ACTH a kortikoidov a alteráciou produkcie androgénov. Preložené do ľudskej reči - hormón kortizol znižuje zápalové procesy, ktoré by mohli vzniknúť pri prípadných zraneniach (teda tlmí normálnu aktivitu imunitného systému. To znamená, že napríklad rakovinové bunky, ktoré sa v našom tele vytvárajú a zvyčajne sú odstránené normálnym imunitným systémom, sa môžu nerušene rozmnožovať). Alterácia produkcie androgénov znamená zníženie produkcie testosterónu u mužov a estrogénov u žien, čiže nastáva problém reprodukčnej schopnosti.
  • Rozšíria sa zorničky, aby sa zachytilo viac svetla a naše telo mohlo utekať alebo bojovať.
  • Dlhodobé zvýšenie krvného tlaku pri strese zvyšuje riziko ischemickej choroby srdečnej
  • Dlhodobé zvýšenie glykémie zvyšuje riziko vzniku diabetu mellitu 2.typu.
  • Stres znižuje produkciu serotonínu, ktorý sa stará o emocionálnu rovnováhu. To znamená, že dlhodobé vystavenie stresovým situáciám vedie k podráždenosti, zlosti a nesústredenosti, je často spúšťačom rôznych psychických porúch ako úzkosť či depresia. Na opätovné zvýšenie produkcie serotonínu potrebuje telo uhľovodíky, takže dostane chuť napríklad na sladkosti.

Čo s tým?

Ako sa so stresom vyrovnávame, je veľmi individuálne. Môžeme vedľa seba postaviť 5 ľudí, ktorým zhorel dom a každý bude na túto situáciu reagovať inak. Prečo je to tak? Každý vyrastáme v inom prostredí, každý v detstve videl iné vzorce chovania, každý má priority niekde inde... Chcem tým povedať, že nie je ani tak dôležité, čo sa nám deje, ale naša reakcia na danú skutočnosť. Vždy si môžeme vybrať, hoci to znie trochu neuveriteľne, tú lepšiu variantu vnímania situácie.

Spôsobov, ako zvládať stres, je veľmi veľa, o tom tento článok nechcem písať. Skôr som vám chcela priblížiť, čo sa vlastne s našim telom pri strese deje. Možno, keď si toto uvedomíte, sa pri ďalšej situácii, kedy budete pociťovať stres, zastavíte.... a možno si poviete, že vám to za tie dôsledky nestojí...

Ak sa vám článok páčil a myslíte si, že informácie môžu využiť aj vaši priatelia na sociálnych sieťach, tak mu dajte like alebo ho zdieľajte. :)

Dva roky som sa liečila na zápal pravého ramena, ale bolesť neprechádzala, liečba u ortopéda bola vyčerpaná. Potom mi priateľka doporučila Vás a vďaka Vám sa mi vrátila chuť do života a bolesť ustúpila. Je to vďaka Vám, Vašim produktom a prístroju ERI, na ktorý chodím od marca 2016. Prajem veľa úspechov pri liečení  Vašich pacientov.

Mária Brezovská

Prečítajte si naše najnovšie články:

Tento web používa súbory cookies. Prehliadaním webu vyjadrujete súhlas s ich používaním.Viac informácií..